Antropofóbia: typy a metódy liečby

Antropofóbia je jedným z najvážnejších strachov, ktorý pozostáva z v strachu z ľudí. Kto sa bojí hmyzu, nesmie cestovať do hustých lesov a kto sa bojí leteckej dopravy, môže využiť vlaky a autobusy. Neexistuje však spôsob, ako žiť v úplnej izolácii od ľudí.

Antropofóbia môže prebiehať rôznymi spôsobmi: od mierneho nepohodlia v prostredí ľudí až po hmatateľné fyzické príznaky, medzi ktorými sa často vyskytuje nevoľnosť alebo závrat. Strach z ľudí sa môže rozšíriť na všetkých predstaviteľov ľudstva, ale častejšie sa antropofóbny pacient bojí konkrétnych sociálnych skupín alebo všetkých cudzincov.

Strach z úzkych kategórií ľudí sa volá po svojom, v závislosti od konkrétneho povolania, pohlavia, veku. Antropofóbovia zvyčajne spájajú strach minimálne z niekoľkých sociálnych skupín.

Príčiny antropofóbie sú na rozdiel od mnohých iných fóbií veľmi variabilné. Často je to dôsledok traumy.

Pojmy antropofóbia a sociálna fóbia sa často zamieňajú, hoci sú si dosť blízke a niekedy sa dopĺňajú. Tieto pojmy však treba rozlišovať, keďže pre sociálnu fóbiu je v našom svete o niečo jednoduchšie existovať ako pre skutočného antropofóba.

Strach spoločnosti z ľudí (takto predstavuje pojem sociálna fóbia) pozostáva pri prežívaní intenzívneho strachu, paniky a obsedantnej úzkosti pri pobyte v určitej skupine alebo vo veľkej skupine. U antropofóbov je však všetko komplikovanejšie: pre takého pacienta môže byť spoločnosť čo i len jednej osoby nepríjemná.

Ak je sociálna fóbia narušená rôznymi sociálnymi situáciami a zhromažďovaním ľudí na jednom mieste, antropofóbi sa boja nielen interakcie s inou osobou, ale aj obyčajnej prítomnosti. Obavy sú spojené s ťažkosťami pri pochopení zámerov inej osoby: pacientovi sa zdá, že všetci ľudia sú pre neho nebezpečenstvom.

Niekedy vzniká fóbia z ľudí medzi neistými jedincami, ktorí sa obávajú nepochopenia, zosmiešnenia alebo poníženia. V tomto prípade sa vyhýbajú aj kontaktu s ľuďmi, no aj len okoloidúci človek môže predstavovať potenciálnu hrozbu. Zvyčajne je neefektívne liečiť antropofóbiu špecificky - odborníci chápu jej hlboké príčiny a zisťujú, aké osobnostné črty bránia človeku cítiť sa pohodlne v ľudskej spoločnosti.

Najčastejšie sa antropofóbia začína v dospievaní. Keďže v tomto období je psychika najzraniteľnejšia a človek dostáva veľa nových skúseností a nových informácií, vo veku 12-17 rokov sa mnohí začínajú báť ako spoločnosti všeobecne, tak ľudí zvlášť. Mladí ľudia aj dievčatá môžu ochorieť antropofóbiou v rovnakej miere. Niekedy fóbia s pribúdajúcim vekom sama odíde, no často tak či onak zostane na celý život, kým sa človek neobráti na psychológa.

Odborníci vyzývajú v prvom rade hľadať príčiny antropofóbie, ktorá sa objavila v akomkoľvek veku v detstve. Nepriaznivé a ťažké podmienky dospievania, nepriaznivá konfliktná situácia pre dieťa v rodine - veľa faktorov sa môže stať základom pre vznik neuróz. Veľmi často je dôvodom skúsenosť s fyzickým násilím, iná psychická trauma, silný stres spojený s ľuďmi tak či onak: to všetko sa môže stať vážnym impulzom pre rozvoj takejto fobickej poruchy.

Po skúsenosti s nepriaznivou situáciou alebo pobytom v nepriateľskom prostredí, ktorým môže byť rodina alebo škola, po čase dieťa príde na to, že je samo so sebou bezpečnejšie, pohodlnejšie a pokojnejšie ako s kýmkoľvek iným. Nič nepredstavuje hrozbu, nemusíte očakávať úlovok, môžete sa uvoľniť, byť sami sebou a nesnažiť sa prispôsobovať uloženým normám správania.

Čím ďalej sa fóbia rozvíja, tým ťažšie sa malý človiečik zbavuje nedôvery voči svetu a ostražitosti. Postupom času sa všetka zvedavosť o ľudskej spoločnosti vytráca. Navyše, v osamelosti môže človek ľahko zanedbávať sociálne normy: ak sa takéto správanie vytvorilo v detstve, v dospelosti, dokonca aj po úspešnej liečbe fóbie, obnovenie komunikačných a behaviorálnych zručností v spoločnosti si tiež vyžaduje veľa času a úsilia.

Častá agresívna kritika a úplné odmietnutie zo strany rešpektovaných alebo blízkych vyvoláva negatívny pocit silných pochybností. Výsledkom je, že pacient je blízko ľudí a neustále očakáva nejaký úlovok, agresiu, negativitu. Človeku sa zdá, že ho ostatní odsudzujú, preto sa pre spoločnosť správa vzdorovito a čudne a ľudia ho naozaj začnú odsudzovať.

Pacient nájde potvrdenie svojich myšlienok a fóbia sa len zintenzívni. Prelomiť začarovaný kruh svojpomocne bez pomoci psychológov je v pokročilých prípadoch takmer nemožné. okrem práce odborníka je veľmi dôležitým faktorom podpora a pochopenie od blízkych.

V extrémnych prípadoch je táto fóbia sprevádzaná strachom z nejakého vyčnievania z väčšiny, človek sa snaží byť neviditeľný a úplne stráca svoju individualitu. Trpiaci takouto fóbiou často vnímajú črty svojho vzhľadu alebo správania negatívne, obávajú sa stať sa predmetom posmechu. Práve strach z neprijatia je často základom antropofóbie.

Treba poznamenať, že ťažké zážitky z detstva v žiadnom prípade nevedú vždy k rozvoju silných neuróz - niekedy sa s nimi človek v raných štádiách sám vyrovná a udrží si duševné zdravie. A niekedy sa fóbie vyvinú u tých, v ktorých osude pre ne neboli žiadne predpoklady: aj keď dieťa vyrastalo v dobrej rodine, nestretlo sa s morálnym a fyzickým násilím.

V tomto prípade sú to osobné vlastnosti, ktoré vystupujú do popredia - tie vlastnosti, ktoré spôsobujú, že človek je náchylný na strach z ľudí, napríklad plachosť alebo podozrievavosť. V situáciách, ako je táto, môže na rozvoj fóbie stačiť len malý tlak.

Na otázku, čo je samotná antropofóbia a aké môžu byť jej charakteristické črty, majú psychológovia odpoveď. Symptómy antropofóbie sa môžu líšiť iba v kombinácii s inými duševnými poruchami (napríklad schizofrénia a iné psychózy, autizmus, bipolárna porucha alebo demencia).

Vo väčšine prípadov sa u všetkých ľudí fóbia prejavuje približne rovnakým spôsobom a ide v spojení s nasledujúcimi obsedantnými obavami.

• Strach zo všetkých ľudí vo všeobecnosti. Tento druh paniky či nepohodlia môže u pacientov vyvolať už aj pohľad na cudzieho človeka, ktorý sa blíži na ulici, a komunikácia s ľuďmi či fyzická interakcia sú vnímané ešte ostrejšie.
• Strach z cudzincov, cudzincov. Pre človeka s týmto druhom poruchy môže byť ťažké vybudovať si pre seba nové sociálne väzby. Akýkoľvek kontakt s novými ľuďmi je sprevádzaný obsedantnou úzkosťou a niekedy chvením, závratmi, nevoľnosťou.
• Strach z dotyku iných ľudí často sprevádza aj antropofóbiu. Tento strach je často výsledkom traumy. Pre takýchto ľudí je veľmi ťažké byť v dave ľudí, ktorí im náhodou ublížia: v závažných prípadoch môže byť fóbia sprevádzaná fyzickou bolesťou.
• Strach z ľudí s určitými fyzickými vlastnosťami - napríklad s kučeravými vlasmi, tupým nosom alebo bacuľatým. Takéto vonkajšie znaky budú pre každého človeka s fóbiou veľmi individuálne.
• Strach z ľudí určitého pohlavia, veku, národnosti. Je to tiež porucha, ktorá je často spojená s traumou v detstve alebo v dospelosti. Napríklad ženy, ktoré prežili násilie, sa potom často boja mužov.

Antropofóbi sa veľmi často obávajú pozrieť iným ľuďom do očí a tiež sa obávajú možnosti, že na neho ostatní budú civieť alebo sa mu pozerať do očí.

Len profesionálny psychológ alebo psychoterapeut môže stanoviť presnú diagnózu antropofóbie. Je veľmi ľahké si túto poruchu pomýliť s inými, preto záleží na skúsenostiach odborníka. Je mimoriadne dôležité zvážiť všetky možné kritériá pre túto chorobu, pretože v pokročilých prípadoch je často mylne považovaná za autizmus.

Je tiež dôležité mať na pamäti, že neochota komunikovať s niekým nie vždy naznačuje vážnu patológiu. Veľmi to závisí od charakteru a temperamentu: napríklad introverzia sa nepovažuje za patológiu. Fóbiu možno pripísať iba obsedantnému strachu, ktorý vážne zasahuje do života a socializácie človeka.

Na bezchybnú diagnózu antropofóbie niekedy nestačí poznať príznaky. Dôležitý je aj zber anamnézy, komunikácia nielen s pacientom, ale aj s jeho príbuznými, blízkymi, blízkymi priateľmi či kolegami. Skúsenému odborníkovi vedia veľa povedať aj životné podmienky človeka a jeho profesia.

Na určenie antropofóbie psychológovia okrem iného používajú nasledujúce diagnostické metódy.

• Diagnostika pomocou EKG, zobrazenie počítačovej tomografie alebo MRI. Takéto opatrenia umožňujú pomerne presne posúdiť mieru stresu či paniky v sociálnej situácii, ktorá je pre pacienta nepríjemná. Zhromažďujú sa údaje o stave ciev mozgu a o impulzoch vznikajúcich v určitých oblastiach mozgu.
• Empirická metóda je jednoduchšia a často používaná. Je tiež relevantná v prítomnosti iných porúch s podobnými príznakmi.
• Rozhovor s pacientom alebo testovanie - Toto je hlavná diagnostická metóda, ktorá je najdostupnejšia a najuniverzálnejšia. Správna interpretácia odpovedí a testov je však veľmi dôležitá a správne ju dokáže urobiť len dobrý odborník.

Formy antropofóbie sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych obáv človeka. Napríklad nasledujúce kategórie veľmi často vyvolávajú paniku.

• Neznámi cudzinci sú často predmetom strachu z antropofóba... Je to veľmi nepríjemné, pretože s cudzími ľuďmi sa nevyhnutne stretávame každý deň, len čo opustíme dom. Samostatný problém spočíva vo vytváraní nových známych - pacient sa bude všetkými možnými spôsobmi vyhýbať komunikácii s novými ľuďmi a uprednostňuje starých priateľov.
• Strach často vyvolávajú aj davy ľudí. Je to spôsobené tým, že antropofób sa stavia proti ostatným: veľký dav ľudí v tomto prípade vedie k silnej úzkosti. Postupom času sa antropofób radšej nebude objavovať na verejných miestach vôbec a bude sa im všemožne vyhýbať.
• Strach z komunikácie je tiež často súčasťou antropofóbie. Toto nie je o introvertoch, ktorí potrebujú menej sociálnej interakcie ako extroverti. Medzi antropofóbmi bude vyslovený strach z komunikácie a zrejmá bude túžba obmedziť sociálne kontakty až po úplnú osamelosť.
• Veľmi častý je aj strach z určitých kategórií ľudí. Môže to byť strach z opilcov, detí, žien, chirurgov – kohokoľvek. Tento strach nie je vždy formou antropofóbie, no v niektorých prípadoch ho odborníci pripisujú strachu z ľudí. Pri diagnostike je dôležité pochopiť príčiny. Veľmi často sa u antropofóbov strach začína u jednej kategórie ľudí a potom sa rozvinie a rozšíri na ostatných.

Obsedantný strach z ľudí je fóbia, ktorá sa môže rozvíjať rýchlo alebo pomaly a má niekoľko fáz. Zvyčajný priebeh ochorenia začína ľahkým štádiom, kedy antropofób zažíva určitý pocit úzkosti pri nakupovaní, cestovaní v MHD alebo pred odchodom na párty, kde bude veľa cudzincov.

Zvyčajne sa mnohí vyrovnávajú s fóbiou v tomto štádiu sami: tu je rozhodujúca sila vôle človeka, jeho schopnosť sebaanalyzovať, ako aj podpora blízkych.

V progresívnom štádiu antropofóbie je pre pacienta oveľa ťažšie kontrolovať svoje činy a emócie v prítomnosti iných ľudí.Ak má takýto človek nečakaný kontakt s novými ľuďmi, v tejto situácii je vysoká pravdepodobnosť záchvatu agresivity alebo naopak paniky a úzkosti. Niekedy u niektorých pacientov s antropofóbiou v tomto štádiu nežiaduce stretnutia vedú k slzotvornosti, poteniu a hmatateľnému chveniu.

Iba odborníci pomôžu vyrovnať sa s pokročilým štádiom... Antropofóbia sa v extrémnej miere vyznačuje výraznou zmenou životného štýlu človeka. Človek s antropofóbiou žije extrémne oddelene, uprednostňuje osamelosť, málokedy prichádza do kontaktu aj s tými, ktorých pozná celý život, vrátane príbuzných, blízkych priateľov či milencov.

Ak je v počiatočných štádiách pomerne ľahké vyriešiť problém, v tomto prípade bude účinná iba povinná liečba. Príbuzní by mali trvať na návšteve psychológa, keďže samotný pacient už nechce nič meniť.

Človek môže prekonať chorobu v počiatočných štádiách s podporou blízkych. V pokročilých prípadoch, aby ste sa zbavili antropofóbie, je potrebné poradiť sa s psychológom alebo dokonca s psychiatrom.

Nasledujúce opatrenia odporúčajú odborníci na prekonanie strachu z ľudí.

• V počiatočných štádiách pomôže emocionálna úľava. Človek sa musí čo najčastejšie naučiť ovládať a myslieť si, že ostatní okolo neho nepredstavujú žiadnu reálnu hrozbu. Je dôležité zvážiť obsedantný strach z racionálneho hľadiska. Je dobré, keď sú nablízku príbuzní, ktorí antropofóba podporia a pomôžu mu. Pozitívne emocionálne posilnenie je veľmi dôležité - napríklad živé dojmy a príjemné udalosti, tak či onak súvisiace s ľuďmi.
• Dychové cvičenia môžu pomôcť pri úzkosti a záchvatoch paniky... Výdych by mal byť dvakrát dlhší ako nádych, keď antropofób pociťuje príchod silnej úzkosti. Milovaná osoba, ktorá je nablízku, môže v tomto čase duplikovať rovnaké dýchanie, aby to pacientovi uľahčilo. Ide o účinnú metódu, keď sa fóbia začne prejavovať na fyzickej úrovni.
• Fyzikálna terapia môže tiež pomôcť. Psychológovia prinajmenšom odporúčajú pravidelne si dávať kontrastnú sprchu a masáž. Počas úzkostného stavu to pomôže rýchlo zmierniť nepríjemné príznaky. Je dobré, ak si po stresovej situácii dáte teplý kúpeľ a v momente paniky vám bude milovaná osoba masírovať chrbát.
• Môžu fungovať aj rušivé techniky. Pokúste sa odvrátiť pozornosť od fóbie: počítajte okoloidúce autá, okoloidúcich alebo predmety do miestnosti. Môžete sa štípať alebo hladkať, aby ste sa odpútali od svojich záchvatov paniky.
• Fytoterapeutické účinky - Toto je ďalšia pomocná metóda, ktorú psychológovia často praktizujú pri rôznych druhoch fobických porúch. Aby ste znížili strach z ľudí, užívajte valeriánske kvapky alebo bylinkové čaje. Toto sú bezpečné prostriedky na zmiernenie úzkosti. Ak iné lieky nepomáhajú, môžete vyskúšať závažnejšie lieky proti úzkosti podľa pokynov svojho lekára. V pokročilých prípadoch môže lekár ako komplexnú terapiu odporučiť na liečbu rôzne trankvilizéry, nootropiká a antidepresíva.

Pre rýchlejšie zotavenie sa odporúča prejsť na správna výživa, piť menej alkoholu, vyprážané, pikantné a sladké. Tiež Jóga a dychové cvičenia sa považujú za veľmi užitočné.

Najúčinnejší spôsob, ako navždy prekonať antropofóbiu, je v počiatočných štádiách jej prejavu.Veľmi dôležitým krokom je samotné uvedomenie si fóbie a potreby interakcie s ľuďmi. Na začiatku je to ťažké, takže pacient bude potrebovať vôľu, podporu príbuzných a špecialistov. Na predchádzanie vzniku fóbie sa odporúča viesť zdravý spoločenský život a vyhýbať sa stresu a vychovávať dieťa v priateľskej atmosfére.

Čo je to antropofóbia, pozri nižšie.