Všetko o intimofóbii

V poslednej dobe stále častejšie počuť slovo „intimofób“. Volajú sa tak ženy aj muži. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sa boja nadväzovať dlhodobé citové vzťahy s príslušníkmi opačného pohlavia. Majú svoje vlastné sympatie a preferencie, zamilujú sa a nechajú sa uniesť, no dlhé a trvajúce blízke intímne vzťahy ich vydesia, pretože môžu predstavovať hrozbu pre ich nezávislosť.

Intimofóbia je typ fobickej duševnej poruchy. Je mimoriadne rozšírený – predpokladá sa, že týmto druhom strachu trpí až 30 % dospelej populácie. Táto fóbia je iracionálny, vykonštruovaný strach z intímnych vzťahov, ktorý v skutočnosti neexistuje a nemá žiadne presvedčivé predpoklady.

Častejšie ako iní sú intimofóbi ľudia, ktorí trpia neurózami, majú určité problémy s emocionálnou a psychologickou sférou. A v tomto prípade intimofóbia iba dopĺňa existujúce problémy. Porucha sa nededí, nedá sa geneticky určiť, no z dievčaťa, ktoré vychováva matka sama bez účasti otca, ako aj z chlapca, ktorého vychovával iba otec, sa môžu stať intimofóbi s výraznými črtami.

Intimofóbia je rovnako náchylná na ženy aj mužov. Intimofób nie je „okukaný“ a „ušľapaný“, nie najbystrejší predstaviteľ rovnakého pohlavia, ako naznačuje názov. Ľudia s touto fóbiou pôsobia navonok veľmi príjemným dojmom. - podobajú sa veľmi neobmedzeným znalcom sexuálnych vnemov, sú dosť spoločenskí a vedia zaujať predstaviteľov opačného pohlavia.

Takíto ľudia sa dobre prispôsobujú, ľahko vstupujú do nových tímov, nachádzajú spoločný jazyk s ľuďmi. V čom je teda háčik, pýtate sa. Háčik je v tom intimofób potrebuje silné emócie ako vzduch, potrebuje prežívať vášne, a preto môže viesť celkom slobodný sexuálny život a často striedať partnerov v súvislosti s nerozumnou potrebou nových pocitov. Takého intimofóba vidí jeho okolie, no v jeho vnútri sa deje niečo, čomu nikto naokolo nerozumie – presne to, čo tvorí jeho fóbiu.

Intimofób využíva svoje sexuálne a milostné aféry ako zástenu skutočných zážitkov. Strach zo skutočnej intimity s príslušníkom opačného pohlavia sa v ňom pevne usadil. Tento strach má panický charakter. Je to panika, ktorá sa rodí v duši človeka pri myšlienke, že vzťah sa môže stať vážnym, pretože ho to v tej či onej miere pripraví o podiel na slobode a prílev čerstvých skúseností potrebných pre pohodlnú existenciu na tomto svete.

Nie, intimofóbi sa neboja vstúpiť do manželstva a často to robia, keď si to okolnosti vyžadujú. ale aj v manželstve si takíto ľudia udržiavajú s partnerom určitý odstup... Má svoje skúsenosti, svoje pocity a plány a potrebuje sex na boku a nové sexuálne známosti. Nie je nič prekvapujúce na tom, že rodiny intimofóbov sa v 99% prípadov rozpadajú.

Niektorí intimofóbi majú ďalší problém – sexuálnu averziu. Toto je averzia voči intímnemu partnerovi. Odmietnutie niekoho, kto sa donedávna zdal atraktívny a žiaduci, môže nastať po prvej intimite a po určitom čase pravidelných intímnych vzťahov s týmto partnerom.

Intimofóbia sa považuje za patológiu charakteru, a preto hlavným dôvodom jej výskytu z hľadiska psychológie a psychiatrie sú náklady na vzdelanie. Zvyčajne je toto porušenie stanovené v detstve alebo počas puberty a dieťa si berie za základ príklad svojich rodičov.

1. Najčastejšie ide o správanie matky, jej postoj k zástupcom opačného pohlavia, jej zlyhania a chyby v osobnom a intímnom živote. Ak dievča vidí, aký majú matky ťažký vzťah s mužmi, aká neúspešná je skúsenosť matky, tak sa neoplatí spoliehať sa na to, že si vyvinie správne vnímanie mužov. Vo väčšine prípadov zlyhávajúce matky posilňujú strach detí aj výrokmi ako „Všetci muži sú zradcovia“ a „Chcú len jednu vec“. Takto je úplne zabitá viera vo vážny vzťah s príslušníkmi opačného pohlavia.
2. Porucha sa vyvíja podobne aj u mužov. Chlapec, ktorého nepodarený príklad svojho otca poučil, v ženy zásadne neverí a ako dospieva, túto neveru a nedôveru si začne premietať na všetky ženy. Ďalší algoritmus pre mužov aj ženy je jednoduchý: aby ste sa nestali obeťou, musíte utiecť a skryť sa. Tento mechanizmus spúšťa v ľudskej psychike samotná príroda, ktorá sa ju snaží chrániť pred otrasmi. Takto sa objavuje strach z blízkych a dlhodobých intímnych vzťahov.
3. Menej často sa porucha vyvíja u dospelých. Dôvodom je v tomto prípade silná negatívna osobná skúsenosť, osobná dráma na rodinnom či intímnom fronte. A dokonca aj príliš silná túžba partnera čo najskôr legitimizovať vzťah môže vyvolať záchvat paniky a znechutenia z vyhliadky na ďalšie vzťahy s touto osobou.

Nestojí za to dúfať v prevychovanie intimofóba.Vybudovať si k nemu blízky citový vzťah je veľmi, veľmi ťažké, takmer nemožné. A bez ohľadu na to, čo pre neho robíte, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ho snažíte obklopiť pohodlím a pôžitkami, čaro vzťahu vydrží len dovtedy, kým sa k vám intimofób nezačne pripájať. Akonáhle bude mať pocit, že sa začal citovo pripútavať, radšej si nájde výhovorku a odíde, alebo urobí váš život neznesiteľným tak, že ho odkopnete alebo odídete.

Pokiaľ vzťah nijakým spôsobom neznižuje jeho osobnú slobodu, môžu pokojne pokračovať. Bude to však vyhovovať vášmu partnerovi? V prípade dvoch intimofóbov pod jednou strechou je možné, že dôjde k uzavretiu obojstranne výhodného „obchodu“ – slobodného sobáša, hosťovania alebo víkendového manželstva s úplnou slobodou konania pre každého z partnerov. Imtimofób nemôže zmeniť ani narodenie detí, ani prítomnosť spoločnej príčiny (napríklad spoločné hobby alebo podnikanie). Je taký, aký je, a nechce sa líšiť.

Každý psychológ potvrdí, že intimofóbi veľmi zriedkavo vyhľadávajú kvalifikovanú lekársku pomoc. Svoj problém nepovažujú za duševnú poruchu, nechystajú nič meniť na svojom postoji k sexuálnym partnerom. A k psychoterapeutovi chodia hlavne len ľudia s mimoriadne ťažkým priebehom tejto fobickej poruchy - koitofóbie (strach zo sexu všeobecne).... To znamená, že strach zo pohlavného styku je jediným dôvodom, prečo môže intimofób požiadať o pomoc špecialistov.

Ak sa ale človek trpiaci intimofóbiou predsa len rozhodne navštíviť odborníka, verte, že psychológovia a psychoterapeuti mu majú čo ponúknuť, aby problém pomohli prekonať.

1. Existujú metódy kognitívno-behaviorálnej terapie, ktoré môžu pomôcť intimofóbovi prestať pociťovať strach z vážneho vzťahu. Je možné, že partner osoby sa bude musieť najaktívnejšie zúčastniť liečby, ak stále verí v možnosť napraviť charakter milovaného (milovaného).
2. Popri psychoterapii možno odporučiť antidepresíva, ktoré zvýšia hladinu sérotonínu v tele, čo na fyzickej úrovni trochu zmierni prejavy strachu – búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, poruchy spánku, poklesy krvného tlaku.

Je nemožné nevšimnúť si dôsledky, ktoré môžu ohroziť intimofóba. Jedného dňa príde vek, keď budú sexuálne radovánky s novými partnermi ťažké, prestanú prinášať radosť. Do tejto doby ľudia zvyčajne majú deti, vnúčatá. Intimofóbi zas zostávajú na prahu staroby v nádhernej izolácii, trpia absenciou bežných návalov adrenalínu, dajú sa unášať alkoholom a drogami. Cítia sa ako vyhnanci, nepochopení, nemilovaní, ale pozor, ani v tomto osamelom nešťastnom stave neprehodnocujú svoje presvedčenie a naďalej trvajú na tom, že „láska neexistuje“, „všetky ženy sú hlupáci“ a „všetci muži sú darebáci“ ." Preto je veľmi dôležité priznať si včas, že existuje problém a treba ho riešiť. Je dobré, ak je nablízku blízka osoba, ktorá je pripravená pomôcť a zdieľať všetky úskalia tejto liečby.