Nekrofóbia: Príčiny, symptómy a liečba
Každý príčetný človek sa bojí smrti a všetkého, čo s ňou súvisí. Stretnutie s pohrebným obradom vždy vyvoláva hrôzu a depresiu. Niet divu. Pocit zachovania života je v človeku vložený od detstva a sprevádza ho po celý čas. Ľudia s výraznými charakterovými vlastnosťami však nepodliehajú výrazným príznakom strachu zo smrti a slabomyslní a ľahkovážni jedinci sú schopní upadnúť do panických stavov.
Čo je to nekrofóbia?
Táto choroba je považovaná za mystickú a ľudia sa snažia ignorovať tých, ktorí sa tak veľmi boja mŕtvych. Tento stav ide ruka v ruke s poruchou zvanou thanatofóbia (strach zo smrti). Takéto poruchy sa objavujú, keď jednotlivec vidí skutočné obrázky zobrazujúce mŕtvych.
Pre obyčajných ľudí myšlienka, že každý jedného dňa zomrie, nespôsobuje zvláštne emócie, pretože táto nevyhnutnosť sa skôr alebo neskôr stane každému. Zdravý človek preto nevenuje pozornosť takýmto problémom. A toto je obranná reakcia. Treba žiť tu a teraz a len Boh vie, čo bude ďalej.
Jedinec, ktorý trpí tanatofóbiou, sa snaží nenavštevovať cintoríny a slovo „márnica“ ho desí. Filmy, kde sa odohrávajú vraždy a pohreby, mu spôsobujú dlhodobé trápenie a smrteľné nehody môžu vyvolať ťažký záchvat. Človek, ktorý touto fóbiou trpí, nepracuje tam, kde sa dá stretnúť so smrťou. Také profesie ako lekár, policajt, vojak, hasič, záchranár sú mu cudzie. U niektorých ľudí nekrofóbia nadobudne obsedantné myšlienky, začnú sa vopred pripravovať na smrť a predstavujú si mŕtvych.
Tieto poruchy nevyhnutne vedú k tomu, že človek sa v živote stáva nezaujímavým. V dôsledku toho môže buď veľmi ochorieť, alebo zomrieť. Preto je potrebné prijať naliehavé opatrenia na jej vyliečenie.
Prečo vzniká?
Dôvodov môže byť veľa. Zvyčajne všetky fóbie pochádzajú z nášho detstva. V dospievaní môže človek zažiť veľmi silný stres alebo strach v súvislosti so smrťou blízkeho príbuzného. Deti sú veľmi náchylné na rôzne desivé situácie, a keď dôjde k nepríjemnej udalosti, zostane navždy v pamäti. Neskôr, keď sa tá istá osoba stane dospelou, strach z detstva sa môže vrátiť.
Samozrejme, ak má táto postava nádherný a zaujímavý život, plný jasných a zábavných udalostí, potom sa nebojí žiadnej fóbie. Najčastejšie sa však stáva, že sa človek dostane do nepríjemného príbehu, ktorý vyvoláva silný stres. Nervové preťaženie rozohreje rozbúrené vedomie a spravidla nastupuje fobická porucha. Môže vzniknúť aj pri silnom psychickom a psychickom preťažení.
Vždy, keď je človek vystavený rôznym nešťastiam, čaká ho následný úzkostný stav.
V ľudskej povahe je mať strach z toho, čomu nerozumie. Smrť je stav, ktorý sa človek bojí zažiť. A tento prirodzený strach je vlastný absolútne všetkým obyvateľom planéty. Fóbia môže vzniknúť z niektorých negatívnych emócií.
- Keď sa človek pozerá na mŕtvolu, je mu nepríjemný vzhľad. A ak bola smrť násilná, alebo jedinec zomrel po dlhej chorobe, potom pohľad na zosnulého určite spôsobí depresívnu náladu. Veľmi ovplyvniteľný človek sa môže v tejto fáze zaseknúť a následky budú veľmi strašné.
- Depresia emocionálneho systému vždy spôsobuje fóbiu. Keď sa živý človek pozrie na mŕtveho, dostane strach, že ho už nikdy neuvidí živého. S týmto človekom, ktorý len včera chodil, rozprával sa, komunikoval, sa už nikto nebude môcť v realite stretnúť. Tieto myšlienky sú desivé a vedomie nemusí vydržať také silné preťaženie.
- Sú ľudia, ktorí veria v paranormálne javy. Boja sa, že ich v noci navštívi duch zosnulého a vystraší ich. A ak sa človek začne presviedčať, že duchovia skutočne existujú, môže upadnúť do najvážnejšej fóbie, ktorú budú sprevádzať časté záchvaty paniky.
Symptómy
Všetko závisí od temperamentu. Ak je to silná vôľa a silná osobnosť, potom sa jej žiadne fóbie neboja. Strach sa môže krátko objaviť ako prirodzený emocionálny proces a potom zmizne.
Ďalšia kategória ľudí, ktorí berú všetky udalosti vážne, môže po účasti na pohrebe pociťovať miernu úzkosť. Možno to bude spôsobené tým, že zosnulý bol blízky príbuzný. Naše vedomie je usporiadané tak, že ako vzdialenosť od akejkoľvek nepríjemnej udalosti začne postupne vymazávať detaily. A to je ochrana pred negatívnymi následkami. Jedinec so zdravou psychikou po určitom čase na smútok postupne zabudne a bude žiť ďalej.
Iná vec je, keď má človek sklony k preháňaniu a úzkosti. Obsedantné stavy ho sprevádzajú po celý život. Potom ustúpia a potom sa obnovia s obnovenou silou. Takíto jedinci by nemali navštevovať pohreby. Po silnom emočnom preťažení môžu ochorieť a fobický stav sa stabilizuje. Na tomto pozadí sa vyvíjajú určité príznaky.
- Časté sú prípady, keď človek stráca zmysel pre realitu. Odlúčený stav by mal spôsobiť bdelosť zo strany blízkych.
- Bolesti hlavy a závraty, ktoré môžu byť sprevádzané nevoľnosťou a vracaním.
- Počas záchvatov úzkosti môže jedinec pociťovať veľmi nepríjemné symptómy: potenie (v niektorých prípadoch iba dlane), zastavenie dýchania, zrýchlenie srdcovej frekvencie, chvenie končatín, zmätenosť myšlienok, strata kontroly nad sebou samým, túžba utiecť , bledosť kože, mdloby.
Ak sa takéto príznaky opakujú čoraz častejšie, je potrebné zakročiť a poradiť sa s lekárom. Včasná liečba pomáha predchádzať množstvu negatívnych následkov a výrazne skracuje rehabilitačné obdobie.
Ako sa prekonať?
Najlepšie je, keď človek prevezme kontrolu nad svojimi emóciami a sám sa vyrovná so strachom z mŕtvol. Ľudia, ktorí majú pretrvávajúci charakter, budú schopní prekonať obsedantný stav bez pomoci špecialistu. Treba si však uvedomiť, že samoliečba je plná negatívnych dôsledkov.
Špecialista najlepšie pomôže dostať sa zo stavu úzkosti a odstrániť fóbiu. Jeho kompetentné činy môžu viesť k prekonaniu choroby a strachu. Najprv psychoterapeut zistí príčinu nekrofóbie a potom si vyberie účinnú metódu a navrhne vám.
- Psychoterapeutické sedenia alebo takzvaná kognitívno behaviorálna terapia. Naučíte sa relaxovať a zmeniť vzorce myslenia. Stretnutia budú prebiehať v uvoľnenej atmosfére. A potom bude všetko závisieť od pacienta, ktorý musí prejaviť túžbu byť liečený a dodržiavať všetky odporúčania.
- Fyzioterapia - Ide o liečbu využívajúcu prírodné zdroje ako je voda, prúd, vlnové žiarenie. Vodné procedúry pomáhajú naladiť telo správnym spôsobom. Masáže rôzneho druhu stimulujú nervový systém tak, že dochádza k úplnému odpočinku.
- Medikamentózna liečba pomôže v ťažkých prípadoch. Napriek tomu musíte vedieť, že takáto terapia môže priniesť vášmu telu výhody aj škody. Antidepresíva a trankvilizéry dostanú vašu myseľ pod kontrolu. Tablety rýchlo zmiernia úzkosť a záchvaty paniky.
Možno sú vaše obavy neopodstatnené. Len sa namotávate. Preto najprv musíte využiť rady psychológa. Psychológovia sa zriedka uchyľujú k extrémnym opatreniam. Poskytujú všeobecné pokyny, ktoré sú jednoduché, ale majú obrovský potenciál.
- Prvým tipom je dať sa dokopy a pokúsiť sa sústrediť na svoje pocity.
- Zdravý životný štýl pomôže zbaviť sa obsedantných stavov.
- Ranné behanie povzbudí dobrú náladu. Na ulici svieti slnko a všetci naokolo sa tešia zo života. Prečo by ste mali myslieť na smrť, keď je stále tak ďaleko?
- Doprajte si dostatok spánku a budete mať vždy dobrú náladu.
- Snažte sa aspoň počas liečby vyhýbať rôznym stresovým situáciám.
- Správna výživa a chutné jedlo dokážu zázraky.
- Fyzikálna terapia môže byť náhradou za sprchu alebo teplý relaxačný kúpeľ. Príjemné chvíle doplní aromaterapia.
- Nájdite si hobby, ktoré milujete. Pridajte sa do klubu, kde stretnete veľa podobne zmýšľajúcich ľudí. Možno bude mať zmena prostredia priaznivý vplyv na vašu pohodu.
- Robte dychové cvičenia, keď sa strach pokúša zahaliť vašu myseľ. Ak to chcete urobiť, pomaly sa nadýchnite, zadržte vzduch, počítajte do 5 a pomaly vydýchnite. Robte tieto cvičenia, kým nepocítite úľavu.
- Pomôžu aj sedenia hypnózy. Špecialista uvádza človeka do tranzu a vštepuje mu správnu reakciu na rôzne udalosti.
- Samotréning tiež pomáha zbaviť sa fóbií.
Som dosť silný a emocionálne stabilný človek. Nebojím sa myší, pavúkov, tmy...V princípe sa nebojím ničoho. Pokojne chodím na cintoríny, príbuzných pochovám, keď sa to stane. Viem, že skôr či neskôr zomriem aj ja. Smrť, ako fakt konca mojej existencie, ma nedesí. Ale nemôžem sa fyzicky dotknúť mŕtveho tela. Nepotím sa, žiadna panika. Ja proste nemôžem. Nemôžem dostať mŕtve kura z dvora. Nemôžem odstrániť mŕtvu myš, ktorú priniesla mačka. Nemohol som objať a pobozkať svojho milovaného psa, keď bola preč... Nemôžem zabiť kura, ak nikto nie je doma. Je to len pocit, že časť mojej životnej sily dotykom prechádza do mŕtvoly. Neviem, čo je moja fóbia a odkiaľ pochádza. Žil som v dobrej rodine a nemal som žiadnu psychickú traumu. Ale od detstva sa mi pri pohľade na mŕtveho holuba na dvore zdalo, že je pod mojimi šatami a súrne som potreboval utiecť niekam k ľuďom ... S vekom to prešlo, ale nemôžem sa fyzicky dotknúť mŕtveho telo. Aj keď filmy s mŕtvolami a márnicou sa ma nijako nedotýkajú.