Čo by ste mali povedať na pracovnom pohovore?
Pohovor je najdôležitejšou fázou prijímania do zamestnania. Na úspešné absolvovanie sa uchádzač musí vopred pripraviť a premyslieť si, o čom sa s budúcim zamestnávateľom osobne porozprávať a čomu sa vyhnúť.
Všeobecné pravidlá komunikácie
Správne komunikovať na stretnutí s potenciálnym zamestnávateľom, je potrebné nielen premyslene znieť otázky a odpovede, ale aj dodržiavať všeobecne uznávané normy správania.
- Na pohovore by sa mala hovoriť iba pravda, keďže nepravdivé informácie možno celkom ľahko overiť, čo žiadateľovi zjavne neprospeje. Okrem toho vo veľkých firmách bezpečnostná služba často samostatne vytvorí dokumentáciu pre každého potenciálneho zamestnanca, do ktorej sa už dajú umiestniť pravdivé informácie. Reč by mala byť kompetentná, ale zameraná na oblasť činnosti spoločnosti a osobnosť recruitera. Napríklad rozprávanie suchými klerikálnymi frázami bude nevhodné na stretnutí so šéfom reklamnej agentúry 25 rokov.
- Je lepšie sa pripraviť na produktívnu komunikáciu - premyslite si odpovede na prípadné neštandardné otázky, ako aj predregistrujte množstvo zaujímavostí. Na samotnom pohovore by sa malo vždy hovoriť k téme, bez toho, aby ho rozptyľovali príbehy zo života príbuzných alebo diskusie o politickej situácii v krajine. Dôležité je snažiť sa čo najviac vyhýbať parazitickým slovám a, samozrejme, úplne eliminovať vulgarizmy. Počas dialógu by ste nemali prejavovať žiadnu agresiu ani neúctivo odpovedať na otázku otázkou. Sťažnosti na vaše vlastné blaho alebo akékoľvek pokusy vyvolať súcit budú nevhodné.
- Verí sa, že náboroví pracovníci sú dobrí v používaní silných slov a dokonalých slovies. Počas pohovoru by ste sa mali pokúsiť vložiť slová „urobil“, „dosiahol“, „rozvinutý“, „dokončený“ atď. Veľké množstvo slovies ako „upravený“, „urobil“, „preskúmaný“ môže vytvoriť dojem partnera ako osoby, ktorá ku konečnému výsledku nič neprináša. Počas celého rozhovoru musí byť v hlase počuť sebadôveru a jasnosť.
- Sebaprezentácia môže byť právom nazvaná najdôležitejšou časťou rozhovoru, preto sa na to treba vopred pripraviť. V ideálnom prípade trvá 2 až 3 minúty a počas tejto doby sú pokryté všetky dôležité a významné aspekty odbornej činnosti žiadateľa.
Ďalší blok je už venovaný otázkam recruitera – štandardným aj neštandardným a celý rozhovor končí otázkami potenciálneho zamestnanca.
Čo sa opýtať zamestnávateľa?
Po pohovore s uchádzačom vás zamestnávateľ spravidla vyzve, aby ste položili svoje otázky. V tomto momente by ste sa určite mali informovať o platových a pracovných podmienkach.
Výplata
O otázke miezd sa v prvom rade nedá diskutovať, ale po kvalitnom odprezentovaní uchádzača bude celkom vhodné zistiť si všetky finančné detaily. navyše ak prejavíš nezáujem o mzdu, môžeš sa prejaviť ako neprofesionál a človek, ktorému nezáleží ani na obore činnosti, ani na sebe.... V prípade, že personalistu zaujíma, koľko by chcel uchádzač dostať, mal by sa orientovať podľa priemernej mzdy na trhu práce v tejto oblasti.
V súčasnosti by určite nemalo byť spomenutie nejakých brigád alebo príjmov tretích strán.
Pracovné podmienky
Rovnako dôležité je informovať sa u náborového pracovníka o pracovných podmienkach. Môžete začať otázkou o priamej zodpovednosti a činnosti oddelenia, na ktorom budete pracovať. Bude užitočné zistiť, kto sa stane bezprostredným šéfom, koľko ľudí pracuje na oddelení. Je nevyhnutné objasniť otázku možných pracovných ciest a pravdepodobnosti prepracovania v nevhodných hodinách. Bolo by fajn si hneď ujasniť dĺžku skúšobnej doby, rozvrh práce a rozvrh dovoleniek. Zoznam relevantných otázok obsahuje aj otázky týkajúce sa firemnej dopravy a dress code.
Osobným otázkam sa treba vyhýbať, napríklad ohľadom prítomnosti slobodných mužov v spoločnosti. Nemali by ste sa pýtať na základné veci, o ktorých musí záujemca vedieť, napríklad čo firma vo všeobecnosti robí.
Čo o sebe povedať?
Keď vás na pohovore požiadame, aby ste o sebe povedali, samozrejme, hovoríme o profesionálnej činnosti a úspechoch, ktoré sa v nej dosiahli, a nie o nejakých osobných detailoch. Doslova duplikovať osobné údaje uvedené v životopise však nemá zmysel. Je nevyhnutné, aby ste pred pohovorom prezentovali svoje úspechy, kvalifikáciu a skúsenosti. Užitočné budú aj frázy, ktoré odhalia najsilnejšie stránky, napríklad zmysel pre detail, schopnosť efektívne pracovať v tíme aj samostatne, zodpovednosť a vytrvalosť. Je dôležité štrukturovať svoju prezentáciu tak, aby jasne demonštrovala svoje výhody oproti ostatným konkurentom, ktorí sa uchádzajú o rovnakú pozíciu.
Je dôležité si zapamätať, že hlavným účelom sebaprezentácie je, aby personalista videl priamu súvislosť medzi vzdelaním kandidáta a odpracovanými rokmi s pozíciou, ktorú hľadá. Dôraz sa teda bude musieť klásť práve na tie úspechy, ktoré nejakým spôsobom súvisia s požiadavkami súčasnej pozície.
Ak je žiadateľ požiadaný, aby hovoril o svojich nedostatkoch, potom je dôležité voliť slová tak, aby ich prezentovali pozitívne. Povedzte napríklad, že prílišný perfekcionizmus niekedy vedie k porušovaniu termínov, ale len kvôli túžbe robiť prácu čo najefektívnejšie.Príbeh o tom, ako určitá chyba viedla k chybe, by bol užitočný, ale na druhej strane umožnil získať cennú lekciu a už sa to nikdy nestane.
S najväčšou pravdepodobnosťou počas pohovoru dôjde k rozhovoru o tom, prečo osoba opustila svoju starú prácu. Samozrejme, treba o tom povedať pravdu, ale nie „hanobením“ predchádzajúceho miesta zamestnania a jeho predstaviteľov, ale zachovaním neutrality.
Náborový pracovník sa veľmi často snaží zistiť motiváciu uchádzača, čo ho núti pracovať v konkrétnej spoločnosti. V tomto prípade môžete hovoriť o profesionálnom záujme o toto pracovisko, keď ste sa predtým oboznámili s jeho činnosťou. Nebude zbytočné hovoriť o vašej túžbe podieľať sa na projektoch realizovaných spoločnosťou. Je skvelé, ak sa spomína inšpirácia samotným pracovným procesom, cesta k dosiahnutiu cieľa či tímová práca. Netreba povedať, že hlavnou motiváciou sú peniaze.
Ak náborový pracovník položí zvláštnu otázku, ktorá vás privedie do slepej uličky, nemali by ste sa obávať, odmietnuť odpoveď ani prejaviť svoju skľúčenosť. Vždy môžete diskutovať a preukázať, ak nie konkrétne znalosti, tak schopnosť myslieť alebo byť kreatívny pri riešení problému. Ak sa hovorca pýta na možné ďalšie pracovné ponuky, potom môžete spomenúť ich existenciu, ale zamerajte sa na skutočnosť, že táto spoločnosť a pozícia je najatraktívnejšia.
Na otázku o rodinnom stave, ale aj rodine ako prekážke v práci odborníci odporúčajú odpovedať, že skôr sa tieto dve sféry života spojili bez problémov a tak to bude aj v budúcnosti.
O čom je lepšie mlčať?
Pri uchádzaní sa o prácu netreba spomínať, že toto voľné miesto je jedinou šancou, ako si nejakým spôsobom zlepšiť svoj život. Najmä by ste sa nemali zameriavať na budúci plat a príležitosti, ktoré sa otvoria jeho prijatím. Zamestnávateľ si môže myslieť, že záujemca sa nechystá investovať a konať v súlade so záujmami firmy, ale chce len získať finančné odmeny.
Na začiatku je dôležité napísať životopis tak, aby ste sa vyhli nepríjemným otázkam o neustálej zmene miesta výkonu práce. Ak sa napriek tomu ukázalo, že táto téma bola nastolená, potom je lepšie hovoriť o likvidácii podniku, zmene bydliska alebo iných vonkajších okolnostiach. Odpoveď treba doplniť zmienkou o túžbe pracovať na plný úväzok a na plný úväzok.
Otázka "Ako sa vidíš o 5 rokov?" veľmi často znie na pohovoroch. Je lepšie pripraviť si odpoveď na ňu vopred, pretože niekedy pravda povedané zo srdca hrá žiadateľovi v neprospech. O svoje sny o vlastnom podnikaní sa netreba deliť, keďže zamestnávateľ má väčšinou záujem o dlhodobú spoluprácu. V tomto prípade je najlepšie komunikovať konkrétne zámery uspieť v rámci firmy. V rozhovore by sa samozrejme nemalo objaviť „rodina, deti, cestovanie“.
Mimochodom, počas pohovoru by ste nemali hovoriť o svojich zlyhaniach. Nie každý recruiter ich bude brať ako plus. Je lepšie, aby ste sa príliš nezaoberali osobnými úspechmi - nemali by byť ani skryté, ale výslovný dôraz bude nevhodný. V prípade, že má zamestnávateľ záujem o nejaký koníček, je lepšie informovať o tých, ktoré môžu firme nejakým spôsobom prospieť: napríklad schopnosť fotografovať alebo učiť sa jazyky.
Ak takéto neexistujú, sú vhodné neutrálne odpovede: šport, čítanie, pobyt v prírode. Samozrejme, netreba spomínať záujem o hazardné hry alebo podobné deštruktívne návyky.
Pri komunikácii s potenciálnym zamestnávateľom je lepšie vyhnúť sa ohraným frázam alebo prílišnej úprimnosti. Dôležité je nebyť drzý pri oznamovaní desiatok iných pracovných ponúk, nemôžete preukázať známosť.