Temperament a charakter: rozdiel medzi pojmami a definíciou

"Aké temperamentné!" - hovoríme o emocionálnom a hlasnom človeku, ktorý vyjadruje svoje myšlienky sprevádzané násilnými gestami. "Pozri, s charakterom!" - príbuzní nad dieťaťom krútia hlavami, rázne odmietajú jesť krupicu alebo si ostrihať vlasy.

Čo je temperament? A ako sa líši od charakteru? Alebo možno sú to isté? Pokúsme sa to prísť na to, podporujúc naše úvahy myšlienkami vynikajúcich psychológov.

Predtým, ako zistíme, ako sa jeden od druhého líši a čo je primárne - temperament alebo charakter, poskytneme definície oboch pojmov.

V psychologickej vede sa temperament zvyčajne nazýva súhrnom psychodynamických vlastností človeka, ktoré sa prejavujú v reakciách jeho psychiky, ako aj to, aké sú intenzívne, aká je ich rýchlosť a tempo. Iná definícia môže byť zvolená takto: temperament je prirodzený sklon človeka k určitému typu správania. Od tohto typu závisí, či je človek emocionálny, citlivý na vplyvy vonkajšieho sveta, impulzívny alebo zdržanlivý, spoločenský, uzavretý, či sa mu ľahko komunikuje s neznámymi ľuďmi alebo mu to spôsobuje ťažkosti.

Pokiaľ ide o psychodynamické znaky ľudského správania, sú determinované vyššou nervovou aktivitou. Nervové procesy majú tri hlavné vlastnosti, ako odhalil akademik I.P. Pavlov. Pripisoval im silu, vyrovnanosť a pohyblivosť. Práve ich kombinácie poskytujú základ pre štyri typy temperamentu.

Je zriedkavé, keď môžete stretnúť čistého cholerika alebo melancholika, oveľa častejšie sa u človeka miešajú vlastnosti dvoch typov, ale jeden prevláda.

Na identifikáciu príslušnosti jednotlivca k určitému typu je potrebné vziať do úvahy prejavy takýchto temperamentných vlastností:

• citlivosť – teda ukazovateľ toho, aký by mal mať na človeka najmenší vplyv zvonku, aby naň reagoval;
• reaktivita - miera, do akej sa prejavuje nedobrovoľná reakcia na akýkoľvek vplyv zvnútra alebo zvonka - kritika (konštruktívna aj nie), hlasný krik, urážlivé frázy;
• aktivita je ukazovateľom toho, do akej miery je človek zapojený do vonkajšieho sveta a intenzívne v ňom pôsobí, nakoľko je vytrvalý, sústredený a cieľavedomý;
• pomer reaktivity a aktivity u človeka závisí od toho, čo je pre človeka dôležitejšie - vonkajšie alebo vnútorné faktory alebo jeho ašpirácie a úlohy;
• protiváha plasticity a rigidity ukazuje, či je pre človeka ľahké prispôsobiť sa vonkajším vplyvom okolností, alebo či sa správa inertne;
• v závislosti od rýchlosti reakcie sa určuje, ako rýchlo prebiehajú duševné reakcie človeka, ako aj rýchlosť reči, hojnosť gest, bystrosť mysle;
• Škála extraverzia-introverzia charakterizuje faktory, od ktorých závisia reakcie a činy človeka - pre extraverta sú priamo spojené s vonkajšími bezprostrednými dojmami a pre introverta s obrazmi a myšlienkami, ktoré vznikajú v jeho mysli a majú spojitosť s minulé a budúce udalosti;
• emocionálna vzrušivosť ukazuje, aký minimálny vplyv na človeka je potrebný na to, aby došlo k emocionálnej reakcii, ako aj čas, ktorý je potrebný na to, aby nastala.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené vlastnosti, psychológovia rozlišujú 4 hlavné typy temperamentu.

Jedinec s týmto typom temperamentu je vysoko reaktívny, ale je vyvážený aktivitou. Na to, čo je pre neho zaujímavé, reaguje živo a rýchlo, jeho mimika je dosť intenzívna, rovnako ako gestá. Okamžite je na ňom badať, akú má náladu, nedokáže skryť svoju reakciu na situáciu či človeka. Dáva dôraznú reakciu na všetky udalosti, ktoré sa mu stanú - a bez ohľadu na to, aké významné sú. Ťažko vníma jemné zvuky a slabé svetlo, v takýchto podmienkach (pri zlom osvetlení) sa mu ťažko pracuje.

Sangvinici sú veľmi otužilí a majú veľké zásoby energie., čo im dáva možnosť podnikať bez únavy. Ľudia s týmto typom temperamentu sa vedia sústrediť, ľahko prechádzať z jednej úlohy na druhú, majú flexibilnú myseľ a vynaliezavosť. Sangvinici rýchlo hovoria a rýchlo myslia, sú vysoko plastickí – vďaka tomu sa dlho nezdržiavajú jednou emóciou. Dieťa s týmto typom temperamentu si najrýchlejšie nájde kamarátov v novej triede, ľahko sa zoznámi a komunikuje. Človek so sangvinickým temperamentom má vysokú osobnú disciplínu, vekom sa učí ovládať prejavy emócií. Sangvinici sú najčastejšie extroverti, pretože reagujú na vonkajšie udalosti a nie na procesy prebiehajúce v ich vnútri.

Cholerikov spája so sangvinikmi vysoká reaktivita a nízka citlivosť. Je u nich však narušená rovnováha medzi aktivitou a reaktivitou, preto sa cholerici vyznačujú vznetlivosťou, nespútanosťou, nedostatkom trpezlivosti a zdržanlivosti. Napriek tomu, že cholerik je najčastejšie extrovert, je veľmi vytrvalý, nie je naklonený ľahkému „prepínaniu“ z cieľa na cieľ. Cholerici majú tendenciu uviaznuť v dosiahnutí toho, čo chcú, kvôli nízkej plasticite a vysokej zotrvačnosti (v porovnaní so sangviníkmi). Prepnutie pozornosti cholerika na inú úlohu potrvá.

Flegmatici sú vysoko aktívni, no ich reaktivita je nízka. Okrem toho sú títo ľudia mimoriadne lakomí na prejavy emócií – ťažko sa im totiž bude smiať aj prejavovať smútok. Zástupcovia flegmatického typu temperamentu najčastejšie vyzerajú pokojne. Počas celkovej paniky sú práve flegmatici pokojní, čo často pomáha upokojiť sa aj ostatným. Skúpa je aj ich mimika a gestá, od takýchto osobností sa zaujímavé príbehy nedočkáte.

Flegmatici len ťažko prepínajú pozornosť, najmä ak to potrebujete urobiť rýchlookrem toho ich znepokojuje aj náhla zmena prostredia. Čo si však flegmatici nedokážu odoprieť, je obrovský prísun energie a vysoká účinnosť. Títo „pracanti“ s pochopením úlohy dokážu doslova prenášať hory. Okrem toho je rozdiel medzi flegmatikmi v schopnosti dôkladne si preštudovať položené otázky, dostať sa dnu, čo z nich robí vynikajúcich úzkych špecialistov. Zásoby trpezlivosti osôb s týmto typom temperamentu sú skutočne gigantické, dostať ich zo seba len veľmi ťažko. Flegmatici sú zdvorilí a sebeckí, pokojní a nestrácajú pokoj ani v tých pre seba najnepríjemnejších situáciách. Väčšina z týchto ľudí sú introverti, je im jedno, čo sa okolo nich deje, oveľa dôležitejšie sú procesy, ktoré prebiehajú v ich vnútri. Okolie považuje flegmatikov za divných najčastejšie pre ich zdržanlivosť a vyrovnanosť, no priatelia, ktorí ich poznajú už dlhšie, sú láskou „preverenou časom“ a flegmatických ľudí oceňujú práve pre ich nezlomnosť a stabilitu.

Ľudia s týmto typom temperamentu sú vysoko citliví, zároveň sú málo reaktívni a veľmi inertní. Táto „výbušná“ zmes robí melancholikov veľmi citlivými a citlivými. Ľudia tohto druhu majú tichý a málo výrazný hlas, mimiku a gestá. Neustále pochybnosti o vlastných schopnostiach vedú k tomu, že melancholik ustupuje ťažkostiam, ktoré sa na ceste objavia. Ľudia-melancholici majú nízku efektivitu, ľahko sa unavia, ich pozornosť sa ťažko sústreďuje na jednu úlohu. Melancholici sú ovplyvňovaní vonkajšími procesmi, ale len z hľadiska reflexie svojich vnútorných skúseností, a preto sú väčšina predstaviteľov tohto typu temperamentu introverti.

To, do akej miery človek produktívne pracuje, súvisí práve s typom jeho temperamentu. A výber povolania alebo druhu činnosti by sa mal robiť s prihliadnutím na tento faktor. Napríklad v dielach vyžadujúcich ohľaduplnosť, analytické myslenie, pokoj, pravidelnosť, určitú „zatvrdnutosť“, žieravosť, nie je lepší odborník ako flegmatik. Ale čo sa týka činností, ktoré si vyžadujú neustálu komunikáciu s ľuďmi alebo prácu v režime multitaskingu, sangvinik bude nepostrádateľný. Cholerici sú dokonalí pre rolu vodcu, sú dobrí v „podnecovaní“ podriadených nápadmi. Niekto však musí byť neustále nad cholerickým šéfom, ktorý obmedzí jeho násilnú povahu a zabráni mu zmeniť sa na tyrana. Melancholik funguje dobre iba v atmosfére úplnej psychickej pohody, je veľmi ľahké ho zraniť, takže šéf by mal byť s ním obzvlášť pozorný a citlivý.

Podľa toho, ako človek reaguje na udalosti, ktoré sa mu dejú, možno posúdiť jeho temperament. Niekto stoicky znáša všetky útrapy života a niekoho odradí aj zlé počasie za oknom. Niekto, keď zistí, že si obliekol sveter naruby, sa bude smiať a niekto bude v rozpakoch. Niektorých ľudí len veľmi ťažko znepokojujú bežné maličkosti, ako je rozbitý zips bundy alebo bez varovania zhasnúť svetlá. A je bežné, že niekto vzplanie ako zápalka zo všetkého, čo nevyjde podľa jeho plánu. Takto sa prejavujú hlavné typy temperamentu.

Je nesprávne nazývať typ temperamentu určujúci vo vzťahu k ostatným psychologickým rozdielom človeka. Osobnosť je mnohostranná a typ temperamentu je len jednou z jej zložiek. K dnešnému dňu bola teória temperamentov doplnená o také definície, ako je inhibícia nervového systému a jeho excitácia. Aj psychológia s biochémiou a genetikou zisťuje, ako sa typ temperamentu určuje pomocou hormónov (serotonín, melatonín, dopamín), ako aj iných biochemických mediátorov.

Spôsob, akým sa človek správa, závisí od toho, k akému typu temperamentu človek patrí. Práve v „pole“ temperamentu sa formuje charakter človeka, rozvíjajú sa aj jeho schopnosti. To znamená, že ak vezmeme do úvahy vzťah pojmov, potom je temperament akýmsi „základom“ a charakter je „nadstavbou“. Ak si je človek dobre vedomý nielen svojich zásluh, ale chápe aj svoje nedostatky, ľahko sa pre neho otočí vo svoj prospech uplatnením psychickej kompenzácie.

Úlohu zohráva skúsenosť, ktorú človek v živote získa. Napríklad cholerik, ktorý niekoľkokrát za sebou „prehrá“ rovnakú situáciu rovnakým spôsobom svojho správania (vznešený a bezuzdný), môže vyvodiť závery a stratiť, potlačiť tieto vlastnosti v sebe, stať sa inertným a s malou iniciatívou. Vážne životné skúšky však spravidla „strhávajú masky“ a človek prejavuje presne tie vlastnosti, ktoré sa snažil potlačiť, správa sa tak, ako je to v ňom stanovené. Cholerik je náchylný na nervové zrútenia, záchvaty zúrivosti, melancholik môže ľahko dostať aj psychickú traumu, ktorá sa však prejaví inak. Flegmatik naopak upadne do akejsi strnulosti, keď stratí schopnosť viac či menej rýchlo reagovať na to, čo sa deje.

Akademik I. P. Pavlov už dávno dokázal, že hoci sú osobnostné črty priamo späté s jej neurofyziologickou organizáciou, nie sú ňou determinované. Jeho experimenty ukázali, že nervová činnosť sa dá zmeniť. Formovanie ľudského charakteru a štýlu správania závisí nielen od vrodených vlastností, ale aj od všetkého, čo človeka počas celého života ovplyvňuje, ovplyvňovalo alebo bude ovplyvňovať.

Moderní psychológovia klasifikujú temperament ako osobnostnú črtu, napriek tomu, že je to spôsobené prírodou. Častejšie sa používa delenie ľudí na extrovertov a introvertov, túto škálu zaviedol Carl Jung, vynikajúci vedec-psychológ. G. Eysenck, ktorý vyvinul systém testovania osobnosti. Zistilo sa, že u ľudí s prevládajúcou introverziou je mozgová kôra aktívnejšia. Extroverti majú iné prednosti – sú spoločenskí, pozorní k dianiu vonku, aktívni a asertívni.

Uvažujme teraz, aké je spojenie medzi temperamentom a charakterom, aké je to vzájomné, aký je rozdiel medzi týmito pojmami. Prvý nie je rozhodujúci pre druhý, ale, samozrejme, obe spolu úzko súvisia.

• Prejav dynamických charakterových vlastností závisí od typu temperamentu. Napríklad spoločenský sangvinik je úplne iný ako spoločenský cholerik.
• Typ temperamentu ovplyvňuje vývoj charakterových vlastností. Okrem toho sa vývoj môže vyskytnúť tak v dôsledku vlastností temperamentu, ako aj napriek nim.
• Pri výchove potrebných charakterových vlastností u dieťaťa by ste mali brať do úvahy jeho typ temperamentu a v závislosti od neho zvoliť spôsob vplyvu.
• Po rozvinutí určitých charakterových vlastností môžete ovládať prejav tých vlastností temperamentu, ktoré môžu byť v konkrétnej situácii škodlivé.

Medzi povahou a typom temperamentu a úrovňou schopností človeka existuje súvislosť a toto prepojenie je obojstranné. Každá z týchto troch zložiek ovplyvňuje zvyšok. Od typu temperamentu závisí, ako človek prejavuje svoje povahové vlastnosti, a od sily jeho charakteru závisí, či jedinec „dá voľný priebeh“ svojim deštruktívnym temperamentovým vlastnostiam. S ľudskými schopnosťami súvisí aj temperament (sila výkonnosti, metodickosť, všímavosť, flexibilita a bystrosť mysle) a charakter (schopnosť pracovať v tíme, organizácia, kreativita, schopnosť prevziať iniciatívu).

Nižšie na vás čaká zaujímavé video o temperamente a charaktere.