Post-spontánna pozornosť

Pozornosť je nevyhnutná v každodennom živote na každom kroku. V rôznych situáciách sa aktivuje a smeruje k jednému alebo druhému objektu. Táto vlastnosť nám umožňuje vybrať informácie, ktoré sú pre nás potrebné a dôležité. Ale keď reagujeme na rôzne veci a situácie, nemyslíme si, že existuje niekoľko druhov pozornosti. O podobrovoľné spolu s dobrovoľným a nedobrovoľným je značný záujem.

Každý typ pozornosti má svoj vlastný stupeň aktivity. Preto existujú tri typy.

Definícia v psychológii to naznačuje post-dobrovoľná pozornosť je stav človeka, keď je úplne sústredený na určitý predmet. To sa mu ale dáva veľmi ľahko, bez námahy a výsledkom sú získané poznatky, ktoré sa mu pevne uchovali v pamäti.

Inými slovami, toto je stav, keď existuje stabilná motivácia k niečomu. Preto sú všetky sily zamerané na dosiahnutie cieľa, všetko je ľahké, dokonca ani únava sa pri dlhšej duševnej práci necíti.

Presne takéto sústredenie potrebuje školák či študent, aby sa bravúrne učil predmety. Rodičia a učitelia sa snažia, aby deti mali práve takú pozornosť, ktorá im umožní dobre zvládnuť látku a dobre sa učiť. Ale aj pre dospelých je to celkom užitočné, pretože vám umožňuje asimilovať veľké množstvo potrebných informácií.

Podľa Leontieva (psychológa, ktorý strávil veľa času štúdiom všetkých troch typov) post-spontánna pozornosť Je to prirodzený proces, ktorý je založený na dobrovoľnej pozornosti. Oba typy sú založené na záujme o predmet. No záujem o prvý a druhý prípad je mierne odlišný.

Ak porovnáme podobrovoľnú pozornosť (je tiež podobrovoľná) s ďalšími dvoma, potom môžete zistiť, že tento typ je odlišný od nedobrovoľnej, no podobný dobrovoľnej.

Mimovoľná pozornosť vzniká bez akejkoľvek námahy, nie je spojená so žiadnymi konkrétnymi činmi a úsilím, ale vzniká ako reakcia na všetko, čo nás obklopuje. Inými slovami, venujeme pozornosť niektorým predmetom a javom.

Ale dobrovoľné a podobrovoľné sú už také typy, ktoré sa „zapínajú“ po vôli človeka, na základe jeho výberu.

Pozrime sa bližšie na všetky tri odrody, aby sme pochopili, aké sú ich rozdiely.

• Nedobrovoľná pozornosť nezávisí od našich túžob. Môže to byť napríklad dunenie hromu, jasné svetlo svetlometov auta, náhly zápach spáleniny alebo čerstvo upečeného chleba. Mimovoľná pozornosť zachytáva neočakávané udalosti, ktoré môžu byť pre nás dôležité. Vo všetkých týchto prípadoch je situácia vo vonkajšom svete mimo našu kontrolu. Práve naopak, sme na ňom závislí. Mimovoľná pozornosť je vlastná aj zvieratám, ich prejavom je reakcia na vonkajšie podnety. Zvláštnosťou ľudskej pozornosti je, že ju ľudia na rozdiel od zvierat dokážu ovládať.
• Dobrovoľná pozornosť sa zásadne líši od predchádzajúceho typu. Stanovíme si cieľ, ideme riešiť konkrétny problém a na to upriamujeme svoju dobrovoľnú pozornosť plne zameranú na objekt. Tento typ nám spočiatku nie je vlastný, treba ho rozvíjať samostatne. Rodičia to začínajú učiť dieťa od detstva a potom učiteľa. Príkladom je situácia, keď potrebujete vykonať nejakú akciu, ktorá nevyvoláva veľké nadšenie. Vykonanie týchto akcií je spôsobené nevyhnutnosťou.
• K post-dobrovoľnosti dochádza aj vďaka úsiliu človeka a v tomto je podobná dobrovoľnosti. Ale líši sa tým, že podobrovoľná pozornosť nie je len sústredenie človeka na akúkoľvek činnosť, pretože je potrebná, je to už záujem o ňu. Zaujíma sa aj o konečný výsledok, ale samotný proces začína uchvacovať a prinášať potešenie. Post-spontánna pozornosť trvá oveľa dlhšie ako iné typy a prináša najlepšie výsledky. Dá sa to prirovnať k tomu, keď človek zasvätil život svojej obľúbenej práci a robí ju s radosťou.

Všetky tri typy teda majú svoje podobnosti a rozdiely, ale je celkom jednoduché ich rozlíšiť.

Názorné príklady pomôžu pochopiť, ako sa v skutočnosti prejavuje podobrovoľná pozornosť, ako aj to, ako z dobrovoľnej pozornosti plynie.

• Ak napríklad k umelcovi prišla inšpirácia, pripraví si plátno, stojan, štetce, namaľuje a začne pracovať v ateliéri alebo ide do plenéru, kde plánuje robiť náčrty pre budúce maľby – to je už len spontánne. pozornosť. V tomto prípade sa človek venuje činnostiam, ktoré ho uchvacujú a prinášajú mu potešenie.
• Ďalší variant. Žena sa chystá prekvapiť rodinu, uvariť nejaké chutné jedlo. Robí to s dušou, páči sa jej samotný proces a výsledok jej práce ju zaujíma. Žena študuje recept, pripravuje ingrediencie, vytvára chutné jedlo. Táto činnosť je jej radosťou. Nenúti sa na to sústrediť, všetko sa deje samo.
• Ďalšia možnosť, keď sa okamžite zapne post-spontánna pozornosť - človek v očakávaní stretnutia s priateľmi, s ktorými sa dlho nestretol. Od samého začiatku má o toto stretnutie záujem, je naladený na pozitívne emócie a v procese komunikácie pociťuje neustále pozitívum.

Veľmi často sa po dobrovoľnej zaraďuje podobrovoľná pozornosť. Pozrime sa, ako sa to deje na príkladoch.

• Dieťa si sadne, aby si prečítalo nejakú knihu, pretože to treba urobiť, a ono tomu rozumie. Najprv zapne dobrovoľnú pozornosť, snaží sa čítať zamyslene. Ale časom sa nechá uniesť, začne ho to zaujímať. A už číta nie preto, že je to potrebné, ale preto, že chce vedieť ďalší vývoj udalostí a ako sa to skončí. To už zahŕňalo podobrovoľnú pozornosť.
• Alebo povedzme, že sa potrebujete naučiť niečo nové pre seba. Napríklad angličtina. Spočiatku nie je veľa nadšenia. Musíte sa naučiť slová, slovesá, časy, čo sa zdá byť veľmi nudné. Ale dobrovoľná pozornosť pomáha vyrovnať sa. Potom niečo začne fungovať, záujem sa prebudí, chcem dosiahnuť viac - objavila sa spontánna pozornosť.

Ak si stanovíte cieľ, môžete pozorovať seba a ostatných a vizuálne vidieť, ako funguje podobrovoľná pozornosť a ako s ňou interagujú iné typy.

Viac informácií o pospontánnej pozornosti nájdete vo videu.